Projekt výstavby novej štvrte je v mnohých ohľadoch neobyčajný, či už urbanizmom, architektúrou, alebo spôsobom výstavby. Kritici developmentu vyčítajú mieru zásahu do Hradného kopca, mierku, ktorá výrazne prevyšuje zástavbu pôvodnej Vydrice, architektonické riešenie, ktoré je údajne až príliš súčasné, alebo dopravnú záťaž, ktorú má dobudovaný komplex priniesť.
Ide o prepojené nádoby. Pôvodná drobná štruktúra historickej Vydrice by bola v súčasnom kontexte zahusťovania miest nevyužitým potenciálom. O niečo väčšia mierka zodpo vedá súčasným štandardom bývania a reflektuje dnešné požiadavky trhu. Pri tvorbe štvrte boli splnené všetky parametre toho,
čo má dobrá mestská lokalita pre život a návštevu obsahovať – teda ohľad na ľudskú mierku zástavby, bezpečnosť, dôraz na peší pohyb, ochranu pred živlami, miešanie funkcií, rušný život v úrovni očí a v neposlednom rade aj program v uliciach.
...
Vydrica obnovuje historické väzby podhradia na centrum Bratislavy a prepája ho s nábrežím Dunaja cez územie dlhodobo fragmentované dopravnou infraštruktúrou Mosta SNP a nábrežia. Urbanizmus vychádza z pôvodnej parcelácie, mierky a štruktúry Starého Mesta, rešpektuje morfológiu terénu a vytvára priehľady a vizuálne väzby medzi hradným kopcom a riekou. Architektonický výraz reinterpretuje tradičné formy. Funkcie objektov sú čitateľné v tvarosloví fasád, no ostávajú kontextuálne. Šikmé strechy, aktívny parter a jemná fragmentácia objemov vytvára kompaktnú, čitateľnú a variabilnú mestskú štruktúru s dôrazom na detail, kontinuitu a materiálovú autenticitu vychádzajúcu z kontextu podhradia.
...
VYDRICA – PREPOJENIE PODHRADIA S MESTOM
Definitívna vízia štvrte z roku 2019 nadväzuje na historickú štruktúru podhradia, pričom obnovuje jeho prirodzené prepojenie s centrom Bratislavy. Územie bolo dlhodobo oddelené dopravnými bariérami Mosta SNP a nábrežia Dunaja, preto je kľúčovým prvkom návrhu znovuobnovenie peších väzieb, najmä cez Podchod pamäti smerom na Hviezdoslavovo námestie. Urbanistická koncepcia rešpektuje pôvodnú parceláciu, mierku zástavby a charakter ulíc Starého Mesta, vďaka čomu Vydrica nevytvára nové centrum, ale prirodzene rozširuje historické jadro a zapája ho do kontinuálnej kultúrnej osi.
Prvá etapa predstavuje západnú vstupnú bránu do územia, nadväzuje na Zuckermandel a vrcholí pri areáli Vodnej veže, jednej z najstarších zachovaných fortifikačných stavieb mesta.
VEREJNÝ PRIESTOR A MORFOLÓGIA
Základom návrhu je prepracovaná sieť verejných priestorov – ulice, menšie námestia, priečne prepojenia a parčíky, ktoré často nadväzujú na historické trasy (Vydrická, Žižkova, Floriánska či Oeserova ulica). Uličná sieť rešpektuje vrstevnice terénu aj mierku historického jadra, pričom centrálna Floriánska ulica má šírku približne 11 metrov.
Priestor je prioritne určený pre peších, zatiaľ čo automobilová doprava je eliminovaná do podzemných garáží. Výškové rozdiely hradného kopca sú riešené systémom priechodov a zalamovaných schodísk, ktoré zároveň vytvárajú priehľady medzi hradom a Dunajom. Rozšírenia ulíc fungujú ako lokálne námestia podporujúce pobytovosť.
Súčasťou riešenia je aj Kempelenov park ako najväčšia zelená plocha. Charakter územia dotvárajú oporné múry z devínskej žuly, historické odkazy (ľadové jamy, arzenálový múr, Kempelenov vodovod) a umelecké intervencie integrované do priestoru.
ARCHITEKTÚRA
Zástavbu tvoria rezidenčné objekty (V1, V2) doplnené administratívnym objektom pri nábreží (V3), pričom všetky budovy majú aktívny parter. Architektúra vychádza z reinterpretácie historickej zástavby – šikmé strechy odkazujú na pôvodnú formu podhradia, zlepšujú preslnenie ulíc a formujú charakteristickú siluetu.
Objekt V3 je výrazovo odlíšený, pritom však kontextuálny s celkovým konceptom – jeho administratívna funkcia je čitateľná vo fasáde, tvorenej hladkým obkladom a vertikálnymi lamelami, ktoré sceľujú členenie objektu na tri základné hmoty, vychádzajúce z mierky pôvodnej parcelácie, prepožičiavajú jej efemérny výraz a umožňujú
dynamické vnímanie hmoty z nábrežnej promenády.
Materiálová a farebná paleta vychádza z kontextu podhradia, dominujú prírodné, tlmené odtiene – svetlosivá, béžová a sivá. Fasády kombinujú keramický pásik rezaný z tehly a brúsenú omietku s minerálnou prímesou. Variabilita vzniká kombináciou týchto materiálov s rôznymi typmi zábradlí, detailmi parteru a formami výkladov, čím vzniká pestrá, no kontrolovaná kompozícia. Lokálna devínska žula sa uplatňuje na oporných múroch, sokloch (V2) aj dlažbách, v kombinácii štiepanej a formátovanej úpravy. Materiál s vyšším obsahom železa nadobúda prirodzené béžovo-hnedé až hrdzavé tóny, ktoré posilňujú väzbu na miesto. Nerezové
zábradlia s matnou, opieskovanou úpravou dopĺňajú celkovú materiálovú skladbu.
Výsledná podoba štvrte je výsledkom koordinovaného prístupu architektov, projektantov a developera, ktorí zabezpečili kontinuitu návrhu od urbanizmu až po detail verejného priestoru a architektúry.