Urbanistická myšlienka reaguje na danosti okolia-najmä na dopravnú infraštruktúru a existujúcu individuálnu bytovú výstavbu. Na základe tohoto, návrh zadefinoval „pevnú“ urbanistickú štruktúry doskových domov zo strany diaľnice a rozvoľnených bodových domov smerom k existujúcim rodinným domom. Vznikol tak inkluzívny vnútorný pobytový park, ktorého základným konceptom je dvor. V ňom sa premietajú rôzne funkcie v rámci verejného alebo súkromného priestoru-predzáhradiek. Park takto tvorí súbor mestských dvorov v novovznikajúcej lokalite a je prepojený na park vybudovaný v rámci predchádzajúcej výstavby. Spolu tak tvoria kontinuálny „vnútroblokový“ zelený priestor.
...
Urbanistická koncepcia
Základnou osou rozvoja riešeného územia je predĺženie Prístavnej a Slovnaftskej ulice. Územie je definované limitujúcimi faktormi, najmä negatívnymi vplyvmi motorizovanej a železničnej dopravy. Tieto faktory ovplyvnili urbanistický koncept, nielen tejto etapy, ale aj tej predchádzajúcej. Navrhnuté objekty rozvíjajú a dopĺňajú myšlienku pevnej, bariérovej štruktúry po obvode riešeného územia, ktoré efektívne blokuje spomenuté negatívne vplyvy dopravy a vytvárajú inkluzívne územie orientované dovnútra, do jestvujúcej pretvárajúcej sa štruktúry, záhradnej kolónie a rodinných domov.
Architektúra objektov
Architektúra objektov je charakterizovaná jednotným výrazovým jazykom, ktorý tvoria horizontálne betónové rímsy, ktoré prechádzajú do priebežných balkónov a predsadené paravány. Doskové domy tvoriace bariéru sú vyššie sedem podlažné, s ustúpeným podlažím. Dispozícia objektov má riešenú obytnú časť jednostranne, orientovanú do parku. Opačnú časť fasády, ktorá je orientovaná na diaľnicu D1, tvoria skladové priestory prislúchajúce k jednotlivým obytným jednotkám. Bodové domy sú päť podlažné s ustúpeným podlažím a oproti doskovým domom majú akcentované nárožia formovou pobytovej „exteriérovej izby“. Tesné okolie objektov sa z veľkej časti využíva ako zelené predzáhradky dotvárajúc tak charakterovo kolorit územia s existujúcou, meniacou sa záhradkárskou kolóniou individuálnou bytovou výstavbou. Umiestnením garáže do podzemia spolu s parkovacími miestami umiestnenými na perimetri umožnilo vytvorenie centrálneho zeleného parku z rôznorodým charakterom.
Napojenie územia na dopravný systém a vstupy do územia
Bajkalská ulica je pod prístavným mostom napojená na novú zbernú komunikáciu, rýchlostnú cestu R7, ktorá bude prepojená na budúci nultý okruh Bratislavy. Tým sa zo Slovnaftskej ulice ktorá je v styku s riešeným územím stáva ulica slepá, odbremenená od tranzitnej dopravy. Územie je obslúžené mestskou hromadnou dopravou formou autobusovej dopravy – liniek z existujúcej zastávky “Lúčna” na Slovnaftskej ulici v oboch smeroch, s pohldlnou pešou dostupnosťou. Peší prístup k zastávkam z riešeného územia je po existujúcom chodníku pozdĺž Slovnaftskej ulice, na ktorý sa napája navrhovaný chodník vedený pozdĺž prístupovej komunikácie. V kontakte s navrhovaným zámerom sa nachádzajú cyklotrasy- medzinárodná cyklotrasa „Dunajská cesta“ v severnej časti Slovnaftskej ul. so smerovaním z Prístavného mosta, z Petržalky na Bajkalskú ulicu a ktorá sa napája na medzinárodnú cyklotrasu v slučke na diaľničnej križovatke „Prievoz“.
Verejné priestory a vnútrobloky
V tejto ale aj predchádzajúcich etapách sú vnútroblokové priestory/areály riešené ako verejné, s rôznymi funkčnými náplňami. Tieto areály sú navzájom prepojené a tvoria tak kontinuálny zelený park. V tomto najnovšom, ide o funkcie pobytového priestoru s mnohoúčelovým využitím ako sú hronv prvky pre najmenšie deti až po fitness prvky pre všetky vekové kategórie. Za programovým a výrazovým diferencovaním je snaha ponúknuť menšiu mierku priestorového členenia, segregácie priestoru s preddefinovaním toho čo, v ktorom segmente robiť. Pohyb medzi týmito zónami nie je ničím obmedzený a jedná sa v rámci celého územia o kľudnú pobytovú zónu.
Mestský dvor ako súčasť „parku“
Devízou územia je komfortné napojenie na okolitú prírodu Dunajských lužných lesov – kontakt s prírodou je tak otázkou len niekoľkých minút pešej chôdze. Čo však tomuto miestu chýba, je dostupná rekreácia, pobytové priestory a aktivity v podobe mestského parku. Dvor je súčasťou základnej koncepcie, ktorá reaguje na skutočnosť, že územný plán v tejto lokalite nepočítal s vybudovaním parku ako kľúčového prvku zelenej infraštruktúry a občianskej vybavenosti. Riešením sa preto stala tvorba parku ako súboru mestských dvorov v novovznikajúcej lokalite. Každá realizovaná etapa prispeje svojou časťou k vytvoreniu sústavy parkových úprav, ktoré svojou rozmanitosťou a rozloženou vybavenosťou vykompenzujú absenciu plánovaného parku.
Park ako mierka rozvoja komunity a susedstiev
Dvor je koncipovaný v dvoch vrstvách. Prvou sú pomyselné miestnosti – „izby“ ako dispozície záujmov komunity: od kuchyne po spálňu, od detskej izby po posilňovňu. Vegetácia tu zohráva kľúčovú úlohu ako základný stavebný prvok, ktorý priestor delí, vytvára atmosféry a formuje hmotovú kompozíciu návrhu.
Druhou vrstvou je otvorenosť voči návštevám – vytváranie priestoru pre interakcie a vznik nových priateľstiev. Toto mentálne nastavenie projektu sa bude ďalej rozvíjať s budovaním ďalších etáp, ktoré doplnia funkcie športu, kultúry a verejného života.